NOČNÁ PRÁCA
Aj z tohto dôvodu budeme požadovať od spoločnosti SLOVNAFT, a.s. kratší pracovný týždeň práve pre zmenových zamestnancov, ktorým bol predĺžený neetickým spôsobom
v roku 2013. Aj preto, aby viac času mohli tráviť na regeneráciu organizmu, na spoločné chvíle zo svojou rodinou, na dlhý odpočinok v dôchodkovom veku.
Nočná práca znižuje kvalitu života a môže byť príčinou najzávažnejších chorôb.
Premiér Fico odrobil nočnú zmenu a po nej si vraj išiel zabehať. Pozoruhodný výkon, ale to je tak všetko. Jedna prebdená noc pri páse nevypovedá o ničom. Zisťovali sme ako je to s nočnou prácou naozaj. Keď ju musíte vykonávať mesiace, roky. Z jej dôsledkov na ľudský organizmus mrazí. Dlhodobá práca v noci totiž narušuje prirodzený biorytmus človeka, výrazne zvyšuje riziko obezity, cukrovky, infarktu či mŕtvice, dokonca môže prispieť k vzniku nádorových ochorení! Ak k tomu prirátame pásovú výrobu s výkonmi a intenzitou, aké sme tu pred dvadsiatimi rokmi nepoznali, vízia pre zamestnancov je katastrofálna.
Vyšší nápor
Radi sa chválime, že sme automobilová veľmoc. Pravda však je, že v skutočnosti sme hlavne montážna linka pre nadnárodné spoločnosti, so všetkými negatívami, ktoré k tomu patria. Väčšina pracovných ponúk láka ľudí na údajne jednoduchú prácu k pásom na tri či štyri zmeny. Doba sa však zmenila a s ňou pracovná disciplína. Jednoduchá neznamená ľahká. Preč sú časy, keď si robotník aj v nepretržitej prevádzke mohol dať pauzu, odbehnúť na cigaretu, porozprávať sa s kolegami. Dnes sa ledva dostane na toaletu a obed musí absolvovať takmer v pokluse. Osem či dvanásť hodín musí byť neustále sústredený, vykonávať stereotypné pohyby. Aj v čase, keď by sa mal jeho organizmus v pokoji regenerovať. Výsledok? Zničené kĺby, chrbtica, narušený metabolizmus, desivá životospráva.
„Po jedenástich rokoch v nočných zmenách som mal problémy s trávením, trpel som nespavosťou, zmenou nálad,“ hovorí nám robotník na CNC strojoch Daniel zo Sverepca. „Neraz sa mi stalo, že som ani nevedel, aký je deň, či je ráno, alebo večer. Bol som ako robot, bez pocitov, emócií. Musel som skončiť, ale aj tak trvalo dlho, než sa organizmus dostal do normálu. Môj otec robil nočné skoro štyri desaťročia. Pár mesiacov po tom, ako zrobený odišiel do dôchodku, prišla mozgová príhoda, úplne prestal rozprávať. Celá rodina stála pri ňom, pomáhali sme mu, ale po pol druha roku nasledovala ďalšia mŕtvica. Mesiac nato zomrel. Takto náš systém funguje. Zodrať človeka tak, že si dôchodok ani neužije.“
Operácie, kolapsy, úmrtia: Roman sa za vyše dvadsať rokov vypracoval v jednej z našich automobiliek z výrobnej linky na testovacieho vodiča. Svoje si užil v troj- aj štvorzmennej prevádzke. „V takom cykle je pravidelné stravovanie utópia,“ hovorí. „Človek má problém aj so samozrejmými vecami, ako je ranná toaleta. Telo sa musí neustále prispôsobovať novému režimu. Poznám prípady, keď na linkách ľudia skolabovali, dokonca zomreli. Veľa mojich kolegov trpí na vysoký krvný tlak a ja sám som skončil s cukrovkou. Svoju úlohu určite zohráva vysoká spotreba energetických nápojov a kávy, ktoré pracujúci konzumujú, aby v noci vydržali byť sústredení,“ opisuje dôsledky roboty na linke, kde robotníci musia robiť v polosede, v neprirodzených polohách, niektorí celé hodiny s rukami nad hlavou. Zopár z nich podstúpilo operáciu kĺbov, lakťov, ramien. „Viem, že niektorí zamestnávatelia sa konečne začínajú zaoberať ergonomickými pomôckami, aby záťaž znížili. Pre vybrané pozície dokonca ponúkajú rehabilitácie a kyslíkovú terapiu. To všetko však prišlo až v posledných rokoch.“
V rovnakej automobilke pracuje aj 44-ročný Jozef. Možno je pre neho šťastím, že ako údržbár nie je vystavený takému pracovnému náporu, ale aj jeho kolegovia dôsledky nočnej práce pociťujú. „Jeden mal slabší infarkt, ďalší žalúdočné problémy. Kamarát, ani nie štyridsaťročný, nedokázal po nočnej spať. Vždy prichádzal na zmenu unavený a dospelo to tak ďaleko, že začal mať problémy so srdcom, s tlakom. Preradili ho na inú prácu.“ Dodáva, že operátori na linkách to majú ešte horšie. Nezastavia sa, nesadnú si, na chvíľu nemôžu zavrieť oči. Niektorí priberajú, iní chudnú, berú tabletky na tlak. „Všetko sa dá vydržať, ale do času. Keď som nastupoval, zväčša sme boli mladší ľudia. Teraz starneme a je otázne, ako sa o nás firma postará, keď dôjde k problémom.“
Drsné skúsenosti
Keď sme v spolupráci so serverom Pracujúca chudoba otvorili diskusiu o nočnej práci, desiatky reakcií na seba nenechali dlho čakať. Dvadsaťpäťročná Silvia pracuje v nočných zmenách vo francúzskej automobilke siedmy rok. Myslela si, že jej mladý organizmus to bez problémov zvládne. Dnes hovorí inak. „Je to katastrofa! Dni mám rozbité a niekedy ani neviem, či som prišla do práce, alebo z nej idem.“ Sťažuje sa na bolesti chrbtice, hlavy, od umelého svetla vo výrobných halách jej zoslabli očné bunky a musí nosiť okuliare. Po nočnej býva taká unavená, že nezvládne ani sprchu. Rovno padne do postele. „Mám priateľku na strednom Slovensku – operátorku v španielskej firme. Zarába 600 eur vrátane nadčasov. Cez deň, v noci, cez víkendy. V studených halách musia dvíhať ťažké profily v baliarni hneď vedľa brán, kde sa balíky nakladajú do kamiónov. Ich hmotnosť vysoko presahuje povolené limity. V zime a v noci to musí byť neznesiteľné. Ale neozve sa. Má malého syna a nemôže si dovoliť stratiť prácu. Podobne je na tom väčšina žien. Radšej otročia unavené, neraz prechladnuté.“
Laco robí na zmeny už 27 rokov a problémy so spánkom pokladá za najmenší problém. Podľa neho trpí predovšetkým jeho osobný život. Pracuje stále, víkendy sviatky, a keď nerobí, oddychuje. Cíti odlúčenie od najbližších, od detí, manželky.
„Robím v dvanásťhodinových zmenách,“ zapája sa do debaty Peter. „V noci nespávam, ani keď mám voľno a na druhý deň ma čaká denná. Môj organizmus sa prakticky nemá kedy regenerovať, imunita je oslabená. Keď sa mi podarí čerpať dva týž-dne dovolenky, celé ich prespím. Pred pol rokom som bol pre vyčerpanosť práceneschopný a opäť som celú maródku prespal.“
Zvolenčan Jano robil ako operátor výroby v nemeckej firme na štyri zmeny. Myslí si, že nočná práca by už mala byť minulosť. „Boli sme systematicky fyzicky aj psychicky preťažovaní. Za zmenu som prehádzal11-tisíc kíl materiálu. Skúste si to v noci! Dával som aj podnet na inšpektorát práce. Napriek dôkazom ho neuznali.“
Divadielko nežerú: Všetci sa zhodujú, že nočné zmeny v kombinácii s pásovou výrobou prinášajú zdravotné problémy. Hovoria o kŕčových žilách, bolestiach rúk, problémoch s chrbticou, o nespavosti, operáciách, ktoré museli podstúpiť. Možno preto vnímajú premiérovo jednonočné divadielko ako výsmech. „Na budúci týždeň ma čaká päť nočných,“ reaguje Považanka Katarína. „Je to neskutočný nápor na organizmus. Zobudím sa a neviem, aký je deň, týždeň po nočnej dospávam. Na včerajšej nočnej odpadla jedna kolegyňa, museli k nej volať záchranku. A Fico si myslí, že po jednej šichte je kráľ? Dopriala by som mu robiť na zmeny aspoň päť rokov. Či by mal potom ešte chuť ráno si ísť zabehať.“
V rovnakom duchu reaguje operátorka výroby Viera zo Záhoria. „Nech pán premiér odpracuje celý mesiac na štyri zmeny za rovnaký plat ako obyčajný smrteľník. Ja takto pracujem desať rokov a už sa to prejavuje na mojom zdraví. Potom sa čudujeme, že mladí ľudia umierajú.“
A do tretice máme pozdrav pre predsedu vlády z Martina. „Nočné sú zabijak. Zvlášť pre matky! Prísť rozbitá z práce, spať štyri hodiny, potom variť, upratovať, žehliť, písať s deťmi domáce úlohy, utekať s nimi na krúžky… Na základe jednej odpracovanej nočnej si búšiť do hrude, že zvládol som to, je fakt úbohé.“
Čo na to odborník
Prednosta Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave docent Igor Bátora sa za vyše štyridsať rokov praxe stretol už so všeličím. V poslednom čase hlavne s ľuďmi, ktorí radšej ignorovali vážne zdravotné problémy, než by získali odškodnenie. To by totiž znamenalo stratu danej pracovnej pozície. Hovorí, že štatisticky síce máme výrazne menej prípadov chorôb z povolania, realita však môže byť úplne iná. V minulosti totiž zamestnanci neraz zveličovali, aby získali práceneschopnosť či invaliditu. Dnes je to naopak. „Ak to poviem expresívne – slepý vidí a beznohý chodí,“ povie so smutným úsmevom. „Pokiaľ sa dá, ľudia sa vyhýbajú zdravotným prehliadkam, bagatelizujú alebo taja svoje ťažkosti, len aby neprišli o zamestnanie. K tomu máme množstvo takzvaných samostatne zárobkovo činných občanov, o ktorých sa nikto nestará. Takže možno povedať, že choroby a poškodenia zdravia z práce, ktoré reálne zistíme, sú špičkou ľadovca.“
A čo vlastne ľuďom v nepretržitých prevádzkach hrozí? Práca na linkách alebo, presnejšie, práca dlhodobo jednostranne a nadmerne zaťažujúca organizmus spôsobuje hlavne poškodenia kostrovo-svalového aparátu. Ochorenia horných končatín – karpálny tunel, tenisový lakeť a poškodenie ramenného kĺbu tvoria drvivú väčšinu všetkých uznaných chorôb z povolania. S nočnou prácou to je ešte vážnejšie. „Súčasťou života všetkých živých organizmov sú biologické, hlavne takzvané cirkadiánne rytmy – vnútorné hodiny, ktoré sú v človeku naprogramované po milióny rokov,“ vysvetľuje Igor Bátora. „Tie určujú, kedy máme byť výkonní a kedy sa telo regeneruje. Každá činnosť má svoj časový úsek. Ak tento rytmus narušíme, prichádzajú dôsledky.“ Môžu byť skutočne drastické. Psychosomatické ochorenia, chronická únava, žalúdkové problémy, poruchy metabolizmu, obezita, cukrovka, vysoký tlak, srdcový infarkt či mozgová mŕtvica. Nočná práca zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení až o štyridsať percent a podľa posledných výskumov môže prispievať aj k vzniku onkologických ochorení. U žien môže navyše dôjsť k spontánnemu potratu.
Hazard so zdravím?
Je pochopiteľné, že podnikateľom ide o čo najvyšší zisk, efektivitu práce. Práve preto existuje celý rad zákonných opatrení, ktoré by ich nároky na zamestnancov mali utlmovať. Kontroly však zďaleka nie sú také jednoduché ako v minulosti. Docent Bátora dokonca tvrdí, že „pracovní lekári“ majú sťažený prístup do závodov. Nová legislatíva už síce ukladá zamestnávateľom povinnosť umožniť pracovnej zdravotnej službe vstup na pracoviská, treba však predísť „úprave“ nedostatkov na poslednú chvíľu pred kontrolou.
V zahraničí je situácia opačná a popri zdravotníkoch sa o dodržiavanie zákonov starajú aj odborári. „V Kanade majú dokonca špecializované tímy, ktorým nikto nesmie brániť v prístupe na pracoviská. Keď sa im niečo nepozdáva, zatelefonujú na centrálu a zakrátko je tam skupina odborníkov s meracími prístrojmi. Nedajbože, aby niečo nebolo v norme!“
Podobne je to so starostlivosťou o zamestnancov. „Keď som bol pred dvadsiatimi rokmi v americkom Minneapolise, navštívili sme závod spoločnosti Ford. Množstvo liniek bolo automatizovaných, zamestnanci počas prestávok oddychovali poležiačky na pracovisku a priamo nad výrobnými halami bolo veľké rehabilitačné stredisko, kam mohol každý robotník kedykoľvek ísť.“ U nás je to dodnes na väčšine pracovísk nepredstaviteľné.
„Ľudia na západe sú, skrátka, iní. Oni sa kontrol dožadujú. Nie je možné, aby im lekár niečo nevyšetril alebo niekto bránil zdravotníkom v kontrole limitov či pracovných podmienok. Je pre nich samozrejmé chrániť si zdravie, dôsledne používať ochranné pomôcky a požadovať od zamestnávateľov dodržiavanie zákonov.“
Na Slovensku sa ľudia boja. O prácu, o živobytie. Neveria, že by si mohli niečo vybojovať. Radšej mlčia, sklonia hlavu a pre pár desiatok eur navyše dovolia podnikateľom hazardovať s ich zdravím a so životom. Veď kto uživí rodinu, zaplatí hypotéky, zaplatí deťom školu?
